1. Pojmy a terminológia

V snahe dostať čo najlepší popis prírody, autor je nútený zbaviť sa starých (ktoré nezodpovedajú presne podstate) používaných pojmov a terminológie :

Stacionárny znak je vlastne ružicou viď Dôsledky 2 bod 20. Ale v ružici sa elektrón pohybuje okolo jadra v atóme.

Slová "intenzita pohybujúceho sa náboja" - viď napr.[5],[6]. Literatúra.

Pole je charakterizované silou a sila je charakterizovaná intenzitou. Teda aj pole je charakterizované intenzitou.

Experimenty Eizeauov, Harresov, Kaufmanov, Michelson-Morleyov, boli v Einsteinovej teórii relativity posudzované z pohľadu starých (zlých) pojmov ako sú: éter,interciálne sústavy, priamočiary pohyb, Lorentzove transformačné rovnice, fyzikálna definícia súčasnosti, lineárny tvar interferenčného poľa...

Tieto experimenty treba preto prehodnotiť z pohľadu nových pojmov ako sú: médium, nelineárny tvar interferenčného poľa, Maxwellove rovnice platné vždy nielen v statike, nový tvar intenzity elektrického poľa pohybujúceho sa náboja, nový zobecnený zákon zotrvačnosti... t.j. z pohľadu našej novej teórie, viď aj motto-str.2 (P.L.Kapica):"...teória rýchle starne a je nahradená inou, založenou na dokonalejších predstavách... Dobre premyslený a starostlivo vykonaný experiment vchádza do vedy navždy, stáva sa jej súčasťou. Vysvetľovať takýto experiment možno v rôznych dobách rôzne." Keď mám zlé pojmy (npr. éter) musíme si ich najprv správne zadefinovať (npr. médium) a až tak môžeme experiment správne vysvetliť. Nemôžem predsa experiment správne vysvetliť na základe zlých pojmov.

To práve robí Einsteinova teória relativity. Výber symboliky súvisí s tým, že autor chcel čo najjednoduchšie a najnázornejšie vysvetliť a odstrániť väčšie množstvo pojmov v doterajšej fyzike ako sú "opozdené potenciály", "závislosť hmotnosti na rýchlosti", "fyzikálna defínicia súčasnosti"...

Na to aby sa mu to podarilo, musel v každom okamihu urobiť súčasný záznam polohy náboja pohybujúceho sa rýchlosťou v a intenzity elektrického poľa, ktorá sa šíri v médiu rýchlosťou c nezávisle na rýchlosti náboja. Tak dostal tvar intenzity pohybujúceho sa náboja viď obrázky 2.1 až 2.10 a sprievodný text (časť 2.1.1).

Einstein urobil veľkú chybu tým, že za základ špeciálnej (aj obecnej) teórie relativity zobral Galileov princíp relativity platný len pre rýchlosti v<<c, c - rýchlosť svetla. Z neho vyhodil Galileovu sústavu súradníc a ponechal platnosť zákona zotrvačnosti. Zobecnil jeho platnosť tiež pre sústavy pohybujúce sa rýchlosťou v» c.

Einstein písal: "Význační teoretickí fyzici mali viac sklon zavrhnúť princíp relativity navzdory faktu, že neboli nájdené empirické údaje nezrovnateľné s týmto princípom." - RELATIVITY, THE SPECIAL AND THE GENERAL THEORY BY A. EINSTEIN, AUTHORISED TRANSLATION BY ROBERT W. LAWSON, FOURTH EDITION, LONDON 1921.

V tejto kritickej chvíli otázka platnosti myšlienky priestorovo-časovej sústavy súradníc sa stala zrelou pre diskusiu a nezdá sa nemožné, že odpoveď na túto otázku môže byť negatívna. Ničmenej existujú dva obecné fakty, ktoré na začiatku hovorili veľmi veľa v prospech platnosti myšlienky priestorovo - časovej sústavy súradníc.

Sú to:

B. Tvar intenzity pohybujúceho sa náboja

V časti 2 ukážeme, že tvar interferenčného poľa pohybujúceho sa prostredia je nelineárny (metrológom zostáva ukázať, že inferenčné pole je nelineárne aj pre prostredie v pokoji).

Einsteinove dve axiómy:

a) zákon šírenia sa svetla vo všetkých inerciálnych sústavach

b) zákony fyziky (t.j. aj zákon šírenia sa svetla) sú rovnaké vo všetkých inerciálnych sústavách, vlastne znamenajú, že vo všetkých inerciálnych sústavách sa svetlo šíri rovnakou rýchlosťou c. S týmto tvrdením možno súhlasiť len vtedy, ak ide o uzavreté súradnicové sústavy s rôznymi médiami, ktoré sú pevne spojené s kostrami ( to znamená, ich súradnicovými osami). Ak to nie je tak, t.j. ak máme len osi súradníc (kostry) inerciálnych súradnicových sústav, ktoré majú spločné médium, potom existuje len jedna súradnicová sústava (kostra - osi x,y,z) pevne spojená s prostredím; v nej sa síce svetlo šíri rýcholosťou c, ale vzhľadom na ostatné inerciálne sústavy to nie je pravda! Vo všetkých inerciálnych sústavách, ktoré nie sú pevne spojené s prostredím vzhľadom k sústavám (kostrám - t.j. len osi x,y,z) svetlo sa nešíri rýchlosťou c.

V prázdnych inerciálnych sústavách (kostrách x,y,z) svetlo sa predsa šíriť nemôže!

Vákuum predsa pozostáva z elementárnych častíc, ktoré zotrvávajú v určitom pohybe tiež, čiže s daným vákuuom je možné pevne spojiť jedinú jednu súradnicovú sústavu, ktorá "sa pohybuje rýchlosťou v = 0" vzhľadom k vákuu (médiu). Je zrejmé, že na rôznych planétach môžme vytvoriť vákuuové laboratória. Vo všetkých takýchto vákuuových laboratóriách svetlo sa šíri rýchlosťou c, ale vzhľadom k rôznym inerciálnym sústavám planét je táto rýchlosť rôzna! Máme rôzne vákuá, ktoré sa pohybujú rôznymi rýchlosťami! Aby mohli súčasne "platiť" obe Einsteinove axiómy, musel sa Einsten uchýliť k zákonu šírenia sa svetla " vo všetkých časoch".

To znamená, že skutočnú rôznosť rýchlostí svetla v rôznych inerciálnych sústavách (kostrách) Einstein koriguje (napráva) pomocou "rôznych časov" vo vymyslenom (fiktívnom) "Priestoro-ČASE!" Berie si na pomoc zlátaninu - zmiešaninu "priestoro - čas" matematicky vyjadrenú Lorentzovými transformačnými rovnicami. Po nich si na pomoc berie ďalšie a ďalšie nové a nové pojmy, ktoré zachraňujú nezachraniteľné, pričom tieto pojmy tvoria následovný uzavretý bludný kruh:

kovariantné rovnice

invariantný interval

Lorentzove transformačné rovnice

Tým sme ukázali,že myšlienka priestoro-časových súradnicových sústav je úplne chybná a úplne chybné sú všetky pojmy v uzavretom bludnom kruhu, včítane "strednej vlastnej doby života častice" vypočítanej na základe Einsteinovej teórie relativity v skutočnosti nenameranej experimentálne. Takýmito nehoráznosťami je fyzika zaplavená. Treba ju očistiť! Musíme tvrdo rozlišovať namerané hodnoty doby života častíc od tzv. vlastných (kratších) Einsteinových pochybných dôb života častíc, v ktorých je zohľadnená rýchlosť, a tá vlastne skracuje skutočnú dobu života na menšiu vymyslenú fiktívnu (chybnú) vlastnú dobu života, ktorá je uvedená v tabuľkách. Tieto tabuľkové vlastné doby života častíc je potrebné vymazať z fyzikálnej literatúry a nahradiť ich nameranými skutočnými dobami života súčasne s nameranými rýchlosťami elementárnych častíc! Chybné pojmy z Einsteinovho uzavretého bludného kruhu vytvárajú logické predpoklady pre také chybné pojmy vo fyzike ako sú rôzne časy v rôznych súradnicových sústavách, dĺžková kontrakcia, tenzor inergie - impulzu paradox dvojčiat, paradox hodín, ekvivalencia hmotnosti a energie atď. Preto je potrebné tento chaos vyhodiť von z fyziky a dať výsledky klasickych experimentov do správneho pomeru (na miesto, ktoré im patrí).

Nie je možné zamietnuť Einsteinovu teóriu relativity jedným alebo niekoľkými experimentami, musí sa vychádzať z bludného kruhu... Zmiešanie "súradnice" času s priestorovými súradnicami do pries- toro-času a z toho vzniklý bludný kruh je veľkou matematickou chybou.

Sú to tieto experimenty:

tvaru intenzity pohybujúceho sa náboja elektrického poľa - novej teórie, nelineárneho tvaru interferenčbého poľa v pohybujúcom sa prostredí a Maxwellových rovníc - platných vždy (nielen v statike).

V Michelson - Morleyovom experimente výsledkom bolo rozhodnutie "smrti" pre teóriu nehybného éterového mora cez ktoré sa pohybuje všetka hmota.

Preto navrhujem novú definíciu média, v ktorom sa svetlo (vlna,intenzita) šíri.

"Všetka hmota (nehybná aj pohybujúca sa) včítane vákua pozostáva z elementárných častíc, pomocou ktorých sa svetlo (vlna alebo intenzita) šíri Huygensovým princípom. Tento hovorí, že každý bod vlnoplochy (čela elektromagnetickej vlny) možno považovať za zdroj sekundárných vlniek (intenzitiek), ktoré sa šíria všetkými smermi. Pritom každý zdroj sekundárnych vlniek (intenzitiek) t.j. každá častica média sa pohybuje rýchlosťou média, ináč povedané, strhovací koeficient rovná sa jednej (úplné strhávanie).

Šírením vlnenia je médium rozkmitané okolo rovnovážnych polôh svojich častíc v mikropriestoroch, ale ako celok sa nepremiestňuje, pričom práve lokálne médium (elementárne častice) sú v mikropohybe okolo svojich rovnovážnych polôh (ktoré sú síce v pokoji vzhľadom k Zemi, ale keďže Zem sa otáča a obieha okolo Slnka, aj rovnovážne polohy sú v pohybe vzhľadom k stáliciam resp. vzhľadom k Slnku). Absolútne vákuum t.j. nulový tlak reálne neexistuje. Je to len určitý približný idálny pojem, ktorý nie je možné dosiahnuť v žiadnom laboratóriu a nie to ešte prehlásiť, že "jeden z najväčších "triumfov" relativity je, že prostredie bolo prehlásené za zbytočné - nepotrebné vo všetkých súradnicových sústavách" - je to jeden z najväščích nedostatkov teórie relativity kritizovaných v súčasnosti mnohými. Rozdiel medzi médiom a éterom je podstatný. Kým éter bol definovaný ako prenikajúci všetkou hmotou, zároveň bol pevne spojený s absolútnym nehybným priestorom a strhávaný prostredím čiastočne s rôznym strhovacím koeficientom a . Médium je prostredie, v ktorom sa vlnenie šíri.Ak by sme sa snažili porovnať "strhovací koeficient" média a éteru, potom pre médium je vždy a =1. Treba si uvedomiť, že vo vesmíre je obrovské množstvo médií, ktoré sa vzájomne pohybujú, pričom "preskok" vlnenia z jedného pohybujúceho sa média na druhé zabezpečuje Huygensov princíp viď bod 1.2.3.

Autor má médium nie éter. Autor má teóriu nelineárneho tvaru interferenčného poľa - Beckmann [11] nemá túto teóriu

Pomocou našej teórie média a nelineárneho tvaru interferenčného poľa, môžme zároveň vysvetliť Eizeauov pokus, hviezdnu aberáciu, Michelsom-Morleyov pokus.

Vezmime skutočnú sústavu súradníc pevne spojenú s reálnym laboratóriom na Zemi, v ktorom sú vykonávané všetky experimenty testujúce fyzikálne teórie. Vieme, že táto sústava súradníc sa pohybuje okolo zemskej osi počas astronomického dňa t.j. vykonáva kvazi - kruhový pohyb. Počas roka obieha okolo Slnka približne po kvazi kružnici spolu so Zemou. Počas 2.108 rokov obieha po kružnici okolo stredu Galaxie a vykonáva kvazi - rovnomerný pohyb po kvazi - kružnici spolu so Slnkom. Galaxia vykonáva kvazi - rovnomerný a kvazi - kruhový pohyb okolo stredu v rámci metagalaxií hviezdokop a spolu s ňou naša laboratórna súradnicová sústava na Zemi atď. Z experimentálného overenia zákona zotrvačnosti vieme, že teleso sa vlastne pohybuje po "rovine" určenej vodováhou t.j. v skutočnosti nejde o pohyb priamočiary rovnomerný, ale o pohyb po kružnici s polomerom Zeme R=6378 km.

Z teórie atómov vieme, že elektróny a jadro obiehajú okolo ťažiska atómu približne po kružniciach. Teleso rotujúce okolo vlastnej osi (zotrvačník) zotrváva v tomto stave. Podobne rotujú okolo vlastnej osi planéty, hviezdy, galaxie, molekuly, jadrá, elementárne častice. Keďže v mikrosvete je zotrvačný rovnomerný priamočiary pohyb nemožný, má tu miesto výlučne zotrvačný pohyb kvazikruhový. Obdobne je to v makrosvete. Každý reálny "priamočiary" pohyb sa dá nahradiť kružnicou obrovského polomeru.

Žiadny skutočný pohyb nemôže byť priamočiary. Každý pohyb blízky priamočiaremu je vlastne časťou krivočiareho kruhového pohybu o konečnom polomere. Polomer R =¥ nikdy nedosiahne.

Už vieme, že reálne priamočiary pohyb v skutočnosti neexistuje, je len možným hypotetickým priblížením sa pre veľké polomery krivosti. Na povrchu Zeme je "priamkou" (z pohľadu vzniku tohto pojmu u Newtona - laboratórny stôl - rovina definovaná vodováhou) kružnica o polomere R2 = 6378 km.

U galaxií tieto polomery krivosti sa ešte viac zväčšujú - veľkosť niekoľko svetelných rokov - ešte viac sa podobajú priamke, no priamku nikdy nedosiahnu. V skutočnosti nemáme rovnomerný pohyb po kružnici, ale máme nerovnomerný pohyb po elipse (quasi-rovno- merný pohyb - viď Dôsledky 2, bod 20.).

Dostredivé zrýchlenie síl v autorovej teórii nie je konštantné - mení sa: striedavo vzrastá a klesá. Na "kružnici" môže existovať rovnomerný alebo nerovnomerný pohyb.

Nerovnomerný pohyb má za následok: máličko deformovanú kružnicu na elipsu respektíve ružicu a vznik stacionárneho mraku.

Dostredivé zrýchlenie v²/r nie je zrýchlením v smere čiary kružnice (dotyčnicovým), ale v smere kolmom na túto krivku, nemá nič spoločné so zrýchlením v smere čiary, určuje výlučne len veľkosť krivosti čiary kružnice a v extrémnom prípade aj priamky (pre r® ¥ , v²/r=0). Nikdy ale tieto krajné polohy nemožno realizovať v skutočnosti. T.j. vždy pri akomkoľvek "priamom" pohybe sa nerovná (v²/r)=0. Na povrchu Zeme na individuálnej rovine určenej vodováhou je normálové zrýchlenie na "priamke" ležiacej v tejto rovine rovné (v²/r)=( v²/6378km)! Štandartná Newtonova fyzika je trochu poopravená Zobecneným zákonom zotrvačnosti.

"Svetlo (vlna,intenzita) sa šíri v médiu, v ktorom sa svetlo (vlna,intenzita) šíri (viď 1.2.1.).

Teda body rozhrania medzi stojacím a pohybujúcim sa prostredím sú zdrojmi sekundárneho vlnenia (intenzity).

Rýchlosť svetla (vĺn,intenzity) v prostredí (médiu), v ktorom sa svetlo (vlna,intenzita) šíri je vo všetkých smeroch rovnaká."

"Zákony fyziky sú ekvivalentné vo všetkých ekvivalentných sústavách súradníc resp. čo je ekvivalentné tvrdenie: výsledok každého fyzikálneho experimentu je ten istý, keď je vykonaný s identickými počiatočnými podmienkami v ktorejkoľvek ekvivalentnej sústave."

Hmota (teleso,atóm,molekula,častica,náboj) zotrvávajúca v absolútnom pokoji, alebo v ideálnom rovnomernom pohybe po ideálnej kružnici vzhľadom k médiu nevyžaruje žiadnu energiu, žiadnu vlnu, žiadnu intenzitu, žiadne svetlo (v reálnej fyzike ideálno je len priblížením). Len striedajúce sa veľmi malé odchýlky od tohto ideálneho stavu t.j. kvazi - pokoja, alebo kvazi - rovnomerného pohybu po kvazi - kružnici t.j. striedavo málo zrýchlený a málo spomalený pohyb je zdrojom vlnenia (intenzity,svetla,energie).

Hmota = materiálny objekt (teleso,častica,fotón,náboj,vákuum a pod.)