ÚVOD

Ako každú vedeckú teóriu tak ani teóriu relativity nemožno pokladať za raz navždy ustanovenú istotu, v ktorej sa nemožno mýliť, a ktorá sa nikdy neukáže nesprávnou v určitých vzťahoch. Každá teória je približným odrazom skutočnosti a pre rad príčin má ohraničené použitie. V súčasnosti značný počet vedcov tuší, že teória relativity (ako špeciálna tak aj obecná) môže byť nesprávna, keď ju aplikujeme k prípadu veľmi malých vzdialeností (omnoho menších ako sú predpokladané rozmery "elementárnych" častíc). Okrem toho, očividne sú dôvody predpokladať, že teória relativity môže byť nepoužiteľná, keď ju aplikujeme k extrémne veľkým oblastiam priestoru rádu predpokladaných rozmerov vesmíru (až do oblasti, kde "červený posuv" sa stáva dosť značný). Musíme byť pripravení k jej kritickému prehodnoteniu a pri nevyhnutnosti i k jej zámene presnejšou teóriou, ktorá sa môže takisto radikálne líšiť od teórie relativity ako sa samotná teória relativity líši od Newtonovej mechaniky.

V prvom rade téma, ktorú práca pojednáva, „je veľmi ťažká", nakoľko ide o veľmi špeciálne poznatky založené na experimentoch menej známych (Harres) ako aj ťažšie dostupných (Fizeau) pričom sa súčasný fyzik ťažko zbavuje predpojatostí získaných doterajším fyzikálnym zmýšlaním (používanie starých, zastaralých termínov, ktoré nepresne vystihujú podstatu).

Z tohto dôvodu práca bude určite zrozumiteľná ľuďom, ktorí nie sú expertmi v špeciálnej teórii relativity. Nová teória je tak nádherne jasná, tak jednoduchá a zrozumiteľná, jej výsledky Dôsledky 1 a Dôsledky 2 tak nádherne súzvučia s faktami a experimentmi vo fyzike, že nemôže existovať človek, ktorý by nebol touto teóriou nadšený.

Čitateľa by som chcel požiadať, aby sa preladil do pozície úplne nestranného bádateľa, ktorý sa zbaví predsudkov, ktoré vyžaduje Einsteinova špeciálna teória relativity a vyjde z Einsteinovho uzavretého bludného kruhu (popísaného v časti 1.1.1). Pokiaľ sa mu to podarí, v tom prípade môže prácu pochopiť. Pokiaľ zostane v Einsteinovom bludnom kruhu, nikdy sa mu to nepodarí. Ide najmä o to, zbaviť sa pojmov ako sú: inerciálne sústavy (nový pojem ekvivalentná sústava - bod 1.2.4), éter (nový pojem médium - bod 1.2.1), miestny čas, kovariantné rovnice, fyzikálna definícia súčasnosti, invariantný interval, Lorentzove transformačné rovnice... Zbaviť sa týchto pojmov je veľmi ťažké, pokiaľ ich človek roky používa (mám s tým svoje skúsenosti), no pokiaľ sa mu to podarí, pocíti nádhernú jasnosť a jednoduchosť pri pochopení všetkých paradoxov vyplývajúcich z teórie relativity (paradox dvojčiat, skracovanie dĺžok pohybom,... . Práca je preto dlhá, lebo sa dotýka základov fyziky od Newtonových prác cez Maxwella, Huygensa, Einsteina až po súčasnosť, zahŕňa mnoho experimentov a má zároveň aj mnoho výstupov, ktoré by mali prácu otestovať. Kto prácu skúma len po jej častiach, vždy musí naraziť na súčasne uznávané nedokonalé teórie, pretože tie mu slúžia ako kritérium pre posúdenie jej správnosti či nesprávnosti. Práca teda musí byt posúdená ako celok.

Téma práce je skutočne ťažká, náročná, vyžaduje veľa trpezlivosti a tolerancie pri chápaní nových doposiaľ nevžitých, pritom ale reálnych a logických pojmov a výsledkov. Verím, ze čitateľa chytí za srdce (a spozná nádheru tejto teórie najmä pri Dôsledkoch 1, 2 ako sú polomer silového dosahu častíc, účinný prierez...) a prostredníctvom neho aj väčšinu fyzikov, ktorí túto prácu budú čítať po ňom.